Prázdno

Autor: Otto Kovarik | 10.9.2011 o 19:31 | (upravené 10.9.2011 o 19:39) Karma článku: 10,97 | Prečítané:  1380x

Kolega umieral. Aspoň sa tak zdalo. V nedeľu mu v aute prišlo zle, ťažko dýchal, skrivili sa mu ruky, strácal reč. Bezvládnosť sa nasťahovala do mysle a údov, protivník bol silnejší. Držiac sa na slabých nohách, podpieraný rodinou, sa ledva dotrmácal do postele. Prišla sanitka. V nemocnici zaplnil niekoľko skúmaviek, hlavu strčil do tunela. A potom čakanie, čakanie.

Čakali sme na výsledky počítačovej tomografie. Ani zvýšený počet bielych krviniek neveštil nič dobré. Nakoniec sa nepotvrdil nádor ani cievna príhoda. V krku mu vyskočila platnička a zatlačila na cievy. Ak to tak možno povedať, dopadlo to pre neho dobre.

Tých niekoľko dní, čo ležal doma, som pracoval v kancelárii sám. Celkom sám. Ten pocit samoty bol smutne odlišný od jeho dovoleniek, alebo zriedkavých PN-iek. Vtedy som nikdy neuvažoval o tom, že sa možno nevráti. Nepripravený som spadol do situácie, ktorá prišla nepozvaná, len z vlastnej moci a rozmaru. To, čo som v tragickej samote zažíval, bola vstupná brána prázdnoty.

Vtedy som pochopil, že sa desím prázdna, ktoré vo mne zanechajú moji milí.

A je mi ľúto mojich milých, v ktorých prázdno zanechám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?