Pri stole

Autor: Otto Kovarik | 10.7.2011 o 21:01 | (upravené 7.11.2011 o 19:13) Karma článku: 5,10 | Prečítané:  946x

Na kraji veľkého pivárskeho stola pozorujem skupinu učiteľov a učiteliek. Nikoho z nich nepoznám a dnes sa nehrniem do známostí, čo nemajú život dlhší ako jeden večer. Krčmové múdrosti si vymieňam s jediným menom, ktoré poznám.

Orosené pivo si pri tom otáčam nápisom k sebe a dvíham k smädným ústam. Na stole zostal mokrý kruh. O niečo prázdnejší pohár kladiem čo najpresnejšie na vlhkú stopu dna. Nikto netuší, že sa hrám, že v každom dúšku je výzva presného zásahu a drobná radosť z úspechu. Ruka sa mi ešte netrasie.

Hral by som sa celý večer, keby známosti neprichádzali rovnako neočakávane ako zákruty na neznámej ceste. Neodolal som otvorenosti, ktorou ma zavalil cudzinec z rodného kraja.

Starý priateľ mena, ktoré poznám, je umelec. Učiteľ výtvarnej výchovy a maliar. Hľadá krásnu tvár: na plátno i pre život. Nejaké obrazy už namaľoval, tvár s menom pre život mu uniká. V mobilnom telefóne si ako v amulete uchováva podobizeň nádhernej tváre. Na plátno ju získal, do života s ním sa jej nechcelo.

Hľadá ďalej dúfajúc, že sa raz magicky spoja - tvár z plátna s jeho životom.

A zahľadený do čarovnej krásy vzdialenej tváre si nevšimol, že na opačnom konci stola si žena nežne hrabla do vlasov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?