Pod súhvezdím Orióna

Autor: Otto Kovarik | 13.5.2011 o 8:03 | (upravené 18.6.2011 o 19:08) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  1164x

Nerozlišujem súhvezdia na nočnej oblohe. Nikdy som nemal dostatok obrazotvornosti, aby som v náhodnom zhluku hviezd videl Vlasy Bereniky alebo Pannu, Blížencov a Draka. Nemôžem si prirátať ani Veľký voz, lebo nie je samostatným súhvezdím, iba chvostom Veľkej medvedice. Jediné súhvezdie, ktoré na nebi viem identifikovať, je Orión.

Spoznal som ho na vojenskom cvičení v severozápadných Čechách. Rozkaz znel vo dvojici strážiť prístupovú cestu do výcvikového priestoru. Strieľalo sa ostrými granátmi zo sovietskych a československých tankov. Nikto nepovolaný nesmel prejsť. Kvôli utajeniu i nebezpečenstvu. Bol chladný november, sneh ešte nenapadol, ale zimu už bolo cítiť v kostiach. Bez akéhokoľvek prístrešia sme päť nocí spali na lôžku z čečiny na kraji lesa.

Stravu a čaj nám vozili vo veľkých varniciach. Strážnych stanovíšť bolo viac, to naše bolo na konci okruhu. Obed prichádzal o štvrtej, večera o deviatej. Mladý nadporučík nám sľúbil, že to s vodičom na ďalší deň otočí a rozdávanie stravy začne u nás. Sľub dodržal a my sme si po dlhom čase užili teplé jedlo. Bol to dobrý chlap.

Pri jednej neskorej večeri pod žiariacimi hviezdami nás prekvapil otázkou: Pánové, umíte rozeznávat souhvězdí na obloze?Ne, soudruhu nadporučíku.Ani ja nie, súdruh nadporučík. Nebol sklamaný. Len sa chcel stať žiakom a poslušne počúvať. Jeho bystrý duch sa nevtesnával do uniformy. Zväzovala ho a občas hľadal nepatrný únik z role dôstojníka. Aspoň krátkym rozhovorom s ľuďmi, pred ktorými sa odvážil máličko poodhaliť.

Keďže sme ho o súhvezdiach nemohli poučiť, poučil on nás: Já znám pouze Velký vůz a souhvězdí Orionu. Támhle, podívejte se! Nadporučík ukázal prstom na hviezdnaté nebo: Ty tři jasně zářící hvězdy v jedné řadě, to je pásek Orionu. Držiac v jednej ruke ešus a v druhej lyžicu sme zaklonili hlavy. Tri jasne žiariace hviezdy boli vskutku nádherné. Ich krása bola v hlbokom protiklade s tým, čo nás obklopovalo a čím sme boli pohltení. Sme na vojne, na ostrom cvičení, ďaleko od domova, spávame na posteli z ihličia, je nám zima, sme špinaví, konzumujeme nevalnú armádnu stravu a my upierame oči k hviezdam. Nevnímame ostrú paľbu v diaľke. Všetko je nám jedno. Oriónov opasok sa stal centrom našej duševnej pozornosti. Energia sústredná na univerzálnu hodnotu ľudí magicky zbližuje. Našli sme nečakaný priestor, kde sme si boli o čosi bližší, kde sa zotrel rozdiel medzi frčkami a hviezdičkami.

Nadporučík v živote niečo hľadal. Pripomínal tuláka, čo nespokojný so všednosťou brázdi svety, aby raz doputoval k hranici prijateľného. Hľadal niečo, čo sa nachádza veľmi ťažko, ale čo život vo vzácnych chvíľach ponúka ako dar. A myslím, že nadporučík to na krátky okamih našiel: odrobinku šťastia - v tú noc, na kraji lesa, pod súhvezdím Orióna.

Po krátkom zasnení sa vrátil späť k svojim reťaziam. Let slobody sa skončil. Padli slová rozlúčky a nastúpil do auta, s ktorým odišlo svetlo sprevádzajúce jeho prítomnosť. Zanechal nás osamotených v tme, len v spoločnosti malej baterky a obľúbenca bohyne Artemis...

x x x

Odvtedy poznám súhvezdie Orióna. Vlastne iba jeho opasok. Syn Poseidóna mi stále zostáva utajený pre nedostatok predstavivosti. Ale verím, že tam na oblohe niekde prebýva, že má ruky a nohy, štít a meč. Že opasok sťahuje atletický driek lovca. Nepochybujem o jeho čestnom mieste na nočnom nebi, lebo verím ľuďom, čo ho tam videli na vlastné oči.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?