reklama

Rekviem za deti z Izieu

Ráno na Zelený štvrtok roku 1944 prebudil juhofrancúzsku dedinu Izieu rachot troch vojenských áut. Mali vážne poslanie, keď sem merali cestu zo vzdialeného Lyonu. Prudko zastavili pred veľkým, na bielo natretým domom. Z nákladiakov vyskákali nacisti a milicionári a s revom vnikli do domu. Ale neprepadli partizánov tajne pripravujúcich sabotáž. Nebývali v ňom ani bohatí Židia, ktorým chceli ukradnúť zlato, šperky a norkové kožuchy. Nacisti si prišli po židovské deti. Biely dom bol sirotinec.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Štyridsaťpäť detí si pochutnávalo na horúcej čokoláde, keď ktosi skríkol: "Nemci!" Utiecť sa podarilo len študentovi medicíny Leónovi Reifmanovi. Cez okno na schodišti vyskočil do záhrady, kde sa skryl v hustých kríkoch. A chlapca Reného Wuchera zachránilo, že nebol Žid. Plačúce deti nahádzali do nákladiakov ako "vrecia zemiakov". Riaditeľ Miron Zlatin sa snažil s Nemcami vyjednávať, no zatkli aj personál.

Keď sa zdalo, že je po všetkom, nacisti sa vrátili do budovy a pochytali deti, ktorým sa napochytro podarilo ukryť. Žiadne z nich nebolo natoľko malé, aby sa schovalo do škatule od topánok, do šuplíka, do domčeka pre bábiky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Autá so živým nákladom sa pobrali na spiatočnú cestu. Po krátkej chvíli - bolo to ešte na ceste v Izieu - sa do hukotu motorov zamiešal nečakaný anjelský zvuk. Deti si naposledy zaspievali pesničku. Vous n'aurez pas l'Alsace et la Lorraine...

Sirotinec La Maison d'Izieu založili manželia Miron a Sabine Zlatinovci v máji 1943. Chceli ponúknuť domov deťom, ktorým rodičia zomreli, alebo boli deportovaní do koncentračných táborov. Skoro rok sa ich darilo skrývať pred očami nacistov. Idyla sa skončila, keď zrada prišla zo susedstva. Nacisti nemohli strpieť enklávu pokoja pre deti nenávideného národa.

Deti i personál odviezli do internačného tábora Drancy v Paríži. Mirona Zlatina a dve najstaršie deti transportovali do Estónska, kde ich zastrelili. 42 detí a 6 vychovávateľov deportovali do Osvienčimu. Všetci boli zavraždení v plynových komorách krátko po príchode. Selekciou prešla akoby zázrakom iba mladá vychovávateľka Lea Feldblumová.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Smrti unikla aj Sabine Zlatinová, bývalá pracovníčka Červeného kríža. V čase razie sa nachádzala v Montpellieri, kde hľadala bezpečnejší úkryt pre deti. Obe preživšie ženy svedčili v procese proti Klausovi Barbiem, šéfovi lynoského gestapa. La Maison d'Izieu zavreli dňa 6. apríla 1944 na jeho rozkaz (článok o ňom tu).

x x x

V pozostalosti jedenásťročnej Liliane Gerensteinovej sa našiel list. Napísala ho niekoľko dní pred deportáciou. Adresátom bol Boh. Liliane sa pomodlila za seba a za rodičov odvlečných do Osvienčimu:

Bože? Aký si dobrý a láskavý. Keby som spočítala všetku tvoju dobrotivosť a láskavosť, čo nám dávaš, nemalo by to konca...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sami Adelsheimer, 5 rokov
Hans Ament, 10 rokov
Nina Aronowicz, 12 rokov
Max-Marcel Balsam, 12 rokov
Jean-Paul Balsam, 10 rokov
Esther Benassayag, 12 rokov
Elie Benassayag, 10 rokov
Jacob Benassayag, 8 rokov
Jacques Benguigui, 12 rokov
Richard Benguigui, 7 rokov

Bože? Ty všetko riadiš. Ty si spravodlivosť, čo dobrých odmeňuje a zlých trestá.

Jean-Claude Benguigui, 5 rokov
Barouk-Raoul Bentitou, 12 rokov
Majer Bulka, 13 rokov
Albert Bulka, 4 roky
Lucienne Friedler, 5 rokov
Egon Gamiel, 9 rokov
Maurice Gerenstein, 13 rokov
Liliane Gerenstein, 11 rokov
Henri-Chaim Goldberg, 13 rokov
Joseph Goldberg, 12 rokov

Bože? Teraz môžem povedať, že na teba nikdy nezabudnem. Bez prestania budem na teba myslieť až do posledných okamihov svojho života. Chcem ťa o tom ubezpečiť a uistiť. Tvoja dobrota je pre mňa niečo nevysloviteľné. Ver mi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mina Halaunbrenner, 8 rokov
Claudine Halaunbrenner, 5 rokov
Georges Halpern, 8 rokov
Arnold Hirsch, 17 rokov
Isidore Kargeman, 10 rokov
Renate Krochmal, 8 rokov
Liane Krochmal, 6 rokov
Max Leiner, 8 rokov
Claude Levan-Reifman, 10 rokov
Fritz Loebmann, 15 rokov

Bože? Tebe patrí vďaka za nádherný život, aký som predtým mala. Že som bola rozmaznávaná, že som dostala krásne veci, ktoré druhí nemali.

Alice-Jacqueline Luzgart, 10 rokov
Paula Mermelstein, 10 rokov
Marcel Mermelstein, 7 rokov
Theodor Reis, 16 rokov
Gilles Sadowski, 8 rokov
Martha Spiegel, 10 rokov
Senta Spiegel, 9 rokov
Sigmund Springer, 8 rokov
Sarah Szulklaper, 11 rokov
Max Tetelbaum, 12 rokov

Bože? Nakoniec ťa prosím iba o jedno: dovoľ, aby sa moji rodičia vrátili, moji úbohí rodičia. Ochraňuj ich (ešte viac ako ochraňuješ mňa), nech ich čoskoro uvidím; daj, aby sa raz mohli vrátiť späť. Ach! Môžem povedať, že mám tak dobrú mamičku a tak dobrého otecka! Moja dôvera v Teba je natoľko veľká, že ti vopred ďakujem.

Herman Tetelbaum, 10 rokov
Charles Weltner, 9 rokov
Otto Wertheimer, 12 rokov
Emile Zuckerberg, 5 rokov
Lucie Feiger, 49 rokov
Mina Friedler, 32 rokov
Sarah Levan-Reifman, 36 rokov
Eva Reifman, 61 rokov
Moise Reifman, 63 rokov
Miron Zlatin, 39 rokov

Obrázok blogu

Preklad z L. Gerenstein: Brief an Gott, Letter to God, s prihliad. na orig. Lettre à Dieu

Pramene:
www.memorializieu.eu
www.izieu.com
www.jwa.org/encyclopedia
www.english.rutgers.edu
www.resources.ushmm.org
www.articles.latimes.com
www.gerechte-der-pflege.net
www.jewishtraces.org
www.chron.com

Otto Kovarik

Otto Kovarik

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  29x

C'est la vie! Zoznam autorových rubrík:  MužiŽenyĽudiaSvetSpektrumDrobnosti a príbehyPoviedky a prekladyListy z ApúlieFotografieNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu