Otto Kovarik
Listy z Apúlie (VII)
Najdrahší Suetonius, náš kraj ovlažila nezvyklá teplá noc. Nemohol som zaspať a odchod na lôžko som odďaľoval až do chvíle, kedy sa už spánkom neoplatí preťať rodiaci sa deň.
C'est la vie! Zoznam autorových rubrík: Muži, Ženy, Ľudia, Svet, Spektrum, Drobnosti a príbehy, Poviedky a preklady, Listy z Apúlie, Fotografie, Nezaradené
Najdrahší Suetonius, náš kraj ovlažila nezvyklá teplá noc. Nemohol som zaspať a odchod na lôžko som odďaľoval až do chvíle, kedy sa už spánkom neoplatí preťať rodiaci sa deň.
Drahý Suetonius, do nového dňa som sa prebudil s náladou skeptika a tá nálada ma neopúšťa ani teraz, keď ti píšem, hoci je už hlboká noc. Mám nutkanie povedať pár zbytočných viet, ktoré si prečítaš len ty a a ktoré raz zhoria v peci ako stará haraburda pri veľkom upratovaní.
Milý Suetonius, ešte sa chvejem zo strašnej búrky, ktorá sa prehnala naším krajom. Víchor strhával šindle zo striech, prevrátil slabé či osamelo stojace stromy, rozvlnil more s nešťastnými loďami, čo sa nestihli vrátiť do prístavov. Blesky a hromy nahnali strach ľuďom i zvieratám. Chvejúcou sa krajinou otriasali nielen rozbesnená príroda, ale aj krik ľudí, volanie o pomoc, bučanie kráv, erdžanie koní a štekot psov zúfalo hľadajúcich úkryt. Len potkany sa kamsi rýchlo schovali a ticho vyčkávali koniec pohromy.
Zdravím ťa, Suetonius. Pred pár dňami som ochorel, no cítim sa už lepšie a slabosť ustúpila. Dnes som si dovolil malú prechádzku. Vybral som sa k miestu, ktoré ma zakaždým naplní pokojom. Uprostred mojich olivových hájov je postavená kamenná studňa. Keď ma prídeš navštíviť, ukážem ti ju.
Milý Suetonius, teší ma, že si sa zahĺbil do histórie. Kto nepozná svoje dejiny, tomu hrozí, že si ich zopakuje. A ty sám vieš, že nie všetko v dejinách Ríma stojí za zopakovanie. Preto je dobré, že chceš poznať minulosť. Prv, než ju budeš vytvárať, sama ťa musí poučiť. Mojou studnicou historickej múdrosti je Tacitus. Neraz sa nad ním po večeroch skláňam, sám, len v spoločnosti čmudiacej fakle a nočných motýľov.
Drahý Suetonius, som ti nesmierne vďačný, že mi posielaš správy z Ríma, po ktorých prahnem – nie, ako ten, ktorému voľačo chýba, ale ako ten, kto už je nasýtený a je zvedavý, ako sa sýtia druhí, nekonečne poloprázdni. Pobavil som sa na intrigách rímskych politikov, na bezduchých radovánkach ctených občanov, ktorým v mešcoch štrngajú zlaté mince s podobizňou cisára. Hádžu ich pod nohy tancujúcich dievčat a myslia si, že zmyslom pozemského života je lesk drahokamov, hudba bez konca, mozaika bez hraníc, nekonečná jazda na koni.
Zdravím ťa, drahý Suetonius. Nezabudol si a poslal si mi moje obľúbené víno po našom priateľovi na obchodných cestách. Ach, pripomenulo mi roky mladosti. Žijem už iba spomienkami, aby som videl krajšiu budúcnosť. Ďakujem ti.