Výsluch

Autor: Otto Kovarik | 28.5.2014 o 20:29 | (upravené 4.6.2014 o 15:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  123x

Jednoaktovka

Postavy:

Kapitán Fernandez

Miguel, pobočník

 

KAPITÁNdrží slúchadlo telefónu, napätý: ...Rozumiem, pán plukovník... Dovoľte mi vysv... Prepáčte... Mám zopakovať, že o piatej popoludní chcete mať na stole správu... Áno, pochopil som dokonale... Rozkaz, pán plukovník... Dovide... položí slúchadlo, chvíľu pozerá pred seba do prázdna.

MIGUELnevydrží ticho: Pán kapitán, čo sa deje?

KAPITÁNrozhorčene: Ten prekliaty mladík. Čo si myslí, že sa môže hrať na hrdinu? V tejto budove? Pomiatol sa?

MIGUEL: Pán kapitán, aký ste dostali rozkaz?

KAPITÁN: Toho mladíka máme zlomiť. Plukovník stratil trpezlivosť. Babreme sa s ním už dva dni. Máme päť hodín na to, aby sme ho priviedli k rozumu.

MIGUEL: Pán kapitán, urobili ste to, čo považujete za správne. Máte iné metódy, veď nie ste vyšetrovateľ. Vypomáhame, keď sa väznice preplnia.

KAPITÁN: Miguel, ak to priznanie z neho nevytlčieme my, preberú si ho chlapci z trinástky. 13. oddelenie, chápe to ten blázon? Budú ho biť baseballovými palicami, budú ho topiť v sračkách, vtákom mu preženú 110 voltov, navždy mu zohyzdia tvár. A potom ho naložia do vrtuľníka, vyletia nad more a sotia ho do prázdna. Bude tak dokaličený, že ho ani Pán Boh s diablom nespoznajú a on naveky zostane trčať v predpeklí. To je chumaj! Boli sme príliš mäkkí, Miguel. Teraz sa nám to vypomstilo.

MIGUEL: Čo urobíme, pán kapitán?

KAPITÁN: Čo urobíme, čo urobíme. Našu prácu predsa. Pôjdeme za ním a porozprávame sa s ním. Ak uvidíme, že je naďalej tvrdohlavý a neprizná sa, rozbijeme mu aspoň nos a ústa, aby bola nejaká krv. Bože, to je chumaj! Musíme zanechať stopy po výsluchu. Aj tak si myslím, že pokarhanie alebo disciplinárny trest nás celkom neminú. Musíme sa kryť. Mimikry, chápeš?

MIGUEL: Mimi čo?

KAPITÁN: Aj ty si chumaj, Miguel. Keby som ti nedôveroval, už dávno by som ťa vykopol a priviedol si sem bystrejšieho pobočníka. Mimikry! Maskovanie, rozumieš? Niektoré druhy hmyzu imitujú suché lístie, aby ich predátori – teda lovci pre teba, aby si rozumel – nenašli. Tak musíme aj my imitovať tvrdšie metódy, aby bolo jasné, že sme s ním nejednali celkom v rukavičkách.

MIGUEL: Pán kapitán, ja pochádzam z chudobných pomerov. Mám iné prednosti ako vzdelanie.

KAPITÁN: Len sa toľko nenaparuj. Veď som povedal, že ti dôverujem a dodávam ešte, že tvoju oddanosť a mlčanlivosť si vážim. To sú vzácne cnosti. Nenachádzajú sa dnes ľahko. Žijeme v časoch, keď ťa udá hocikto. Nikomu nedôveruj, Miguel. Najnebezpečnejší sú tí celkom hore a tí celkom dole. Najviac sa maj na pozore pred veliteľom a domovníčkou.

MIGUEL: Ďakujem za radu, pán kapitán.

KAPITÁN: No dobre dobre, už stačilo tej vďačnosti. Vráťme sa ku Carlosovi. O chvíľu pôjdeme za ním a vysvetlíme mu, aká je situácia. Ak to nepochopí, je s ním amen. Vlastne, amen je s ním tak či tak, ale môže ho to menej bolieť. Zomrie lepšou smrťou, ak je teda na smrti niečo dobré. Postavia ho k múru a niekto zavelí: Páľ! Musí to pochopiť, ten nešťastník. Viac pre neho v tejto chvíli nemôžeme urobiť.

MIGUEL: Kedy sa toto skončí?

KAPITÁN: Nebuzeruj ma, dobre? Ako to môžem vedieť, ty truľo? Načo kladieš také otázky? Tento režim by bol znesiteľný, keby sa ľudia nebúrili, najmä tí mladí. Akoby boli unavení životom. A mne sťažujú život a skracujú spánok. Na dcérkinu otázku: „Ocko, ako bolo v robote?“ odpovedám: „Špicovo.“ Už ma tá pretvárka nebaví.

MIGUEL: Rozumiem, pán kapitán. Myslím, že milujú vlasť... teda tí mladí. A aj demokraciu a slobodu.

KAPITÁN: A čo vari s nimi sympatizuješ? Len aby si k nim neprebehol, môj milý. Potom by ti narovnali chrbticu chlapci z trinástky. Tá tvoja demokracia nám priviedla k moci socialistov. Keby som nekupoval doláre, prišiel by som o všetky úspory. Jednoducho povedané, skončil by som s holým zadkom. Ach, aký si ty len chňup. Chceš vari svetu ukazovať holú riť? Ja teda nie.

MIGUEL: Peniaze sem, peniaze tam, aj tak si myslím, že to vraždenie nabralo hrozivé rozmery. To sa predsa nesmie, zabíjať vlastných ľudí.

KAPITÁN: Miguel, ty sa voľajako odkláňaš na nebezpečné chodníčky, odkiaľ niet návratu. Varujem ťa, ak takto budeš pokračovať, neskončíš dobre. Už to, ako sa rozprávame, by stačilo na to, aby sme skončili v provincii a riešili hádky susedov a zatúlané ovce pastierov. Po tom naozaj netúžim. Miguel, ideme na to. Vezmi si rukavice. Nechcem, aby si mi nalieval čaj s krvavými hánkami.

MIGUEL: Rozkaz, pán kapitán.

KAPITÁN: A vieš čo, Miguel? Strč si do vrecka aj čistý obväz. No nepozeraj na mňa ako teľa na otvorené vráta. Veď vieš, že mi krv nerobí dobre.

MIGUEL: Vykonám.

KAPITÁNvzdychne si: No tak poďme na to. Bude to naozaj špicový deň. Odchádzajú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?