Buďme realisti – žiadajme nemožné

Autor: Otto Kovarik | 20.10.2012 o 15:50 | Karma článku: 9,66 | Prečítané:  708x

Román Charlesa Dickensa Nádejné vyhliadky je príbeh o premene prostredníctvom poznania. Chudobný chlapec Pip bol sirota, ktorého vychovávala sestra s manželom. Všetci žili ťažko, zato dôstojne. Pip sa za svoju chudobu nikdy nehanbil. Nemal ju s čím porovnať - kým nestretol bohaté a pyšné dievča Estellu. S neskrývaným pohŕdaním ukázala na jeho "hrubé ruky a ťažké boty". To bol obrat v jeho živote, to bol kľúčový bod príbehu. Pipovi sa otvorili oči. Pochopil, že je bedár.

Nemusíme byť ekonómovia ani sociálni filozofi, aby sme si uvedomili, že sa dejú vážne spoločenské zmeny. Od bankrotu banky Lehman Brothers v septembri 2008 sa aj nám otvorili oči. Pochopili sme, že niečo nie je v poriadku. Pomaly vychádzajú na povrch skutočnosti, z ktorých sa nezasväteným točí hlava. Zdesenie nad objemom špekulatívnych obchodov na burzách, niekoľkonásobne prevyšujúcich silu všetkých ekonomík sveta dohromady, vyhnalo ľudí do ulíc. Nechcú byť viac bedármi.

Kým antiglobalisti pôsobili exoticky a ľahkosť, s akou siahali po kameňoch a dlažobných kockách, im nikdy nezabezpečili širšiu podporu, hnutia Occupy Wall StreetFinance Watch vznikli spontánne ako demokratická snaha o zmenu zdola. Na rozdiel od antiglobalistov sa im darí plošnejšie získavať sympatie verejnosti; násilie nahradili prijateľnejšie spôsoby protestu. A podpora prichádza aj z tábora intelektuálov. Slovinský filozof Slavoj Žižek osobne prišiel do New Yorku na jednu z demonštrácií. Ak sa povznesiete nad jeho neurotický zlozvyk neustále si naťahovať rozgajdané tričko, začujete slová kritiky, nad ktorými sa oplatí zamyslieť.

Na stránke occupywallst.org sa veľa píše o revolúcii. To slovo tradične naháňa strach. Ale revolúcia nie je len deštruktívna sila. História pozná pozitívne príklady nenásilných revolúcií s prívlastkami nežná a zamatová (Československo, 1989), oranžová (Ukrajina, 2004), ružová (Gruzínsko, 2003) a karafiátová (Portugalsko, 1974). Možno je revolučný skok jedinou alternatívou, ako pohnúť dejinami.

Americký filozof Thomas Kuhn je autorom diskutovanej tézy o pokroku vo vede. Podľa neho sa veda nevyvíja cestou lineárneho akumulovania (hromadenia) poznania, trvajúceho už niekoľko tisíc rokov od vynálezu kolesa po rozlúštenie genetického kódu. Naopak, poznanie menia opakované vedecké revolúcie, ktoré akoby šibnutím čarovného prútika posúvajú chápanie sveta (paradigm shift). Objavenie heliocentrickej sústavy Mikulášom Kopernikom, definovanie evolučnej teórie Charlesom Darwinom a pozorovanie expandujúceho vesmíru Edwinom Hubbleom sú príkladmi takých objavov. Navždy zmenili pohľad človeka na seba samého a na jeho miesto vo vesmíre.

Je možné Kuhnovu tézu periodických revolúcií aplikovať na spoločnosť? Prečo nie? Učebnice histórie sú plné revolučných obratov. A to vôbec nemusíme mať na mysli tribunály Francúzskej revolúcie, ani Garibaldiho pochod na Rím. O zásadné historické obraty sa zaslúžili aj osvietení panovníci a králi - napr. tí s prívlastkom Veľký a Múdry. Revolučný obrat je akýkoľvek zlom v histórii, ktorý vedie k zmene vnímania sveta. Svet pred Gándhím vyzeral ináč, ako po ňom.

Osvietených politikov by sme v súčasnosti potrebovali ako soľ a keďže ich nemáme, nastal čas pre zmeny zdola. Tak ako katolícki laici si vynucujú väčší podiel na správe cirkvi vo forme farských rád, bežní občania v hnutí Occupy Wall Street žiadajú zásadné prehodnotenie vplyvu bánk a búrz, žiadajú zovretie nožníc medzi bohatými a chudobnými. Svet, v ktorom žijeme, nepatrí len finančným špekulantom. Je domovom nás všetkých.

Globálna ekonomická kríza môže (a mala by) byť ďalšou križovatkou dejín. Hnutie Occupy Wall Street nie je v týchto dňoch viditeľné natoľko, ako bolo koncom minulého roka. Hoci oficiálna stránka hnutia ohlasuje ďalšie protesty, jeho sila ochabla. Nič nie je však stratené. O zmenu zdola možno "zažiadať" hocikedy a hocikde. To je naše neodňateľné demokratické právo. A keďže požiadavky po väčšej demokracii a dôstojnosti ľudského života sa pravidelne objavujú už storočia, aj dnes je aktuálny slogan z varšavských protestov z roku 1968: Buď realista - žiadaj nemožné.

Áno, buďme realisti a žiadajme nemožné. Žiadajme spravodlivejšiu budúcnosť. Žiadajme odvážne riešenia, a nie náplasti. Žiadajme nové nádoby bez dier.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?