RAF: Koncept mestského boja (2)

Autor: Otto Kovarik | 16.3.2012 o 10:02 | (upravené 18.3.2012 o 17:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  217x

V sedemdesiatych rokoch odpor nemeckých študentov poľavil. Štát urobil významné ústupky a ďalší boj proti nemu stratil na význame. Pre malú časť ľavicových radikálov však štát nezašiel v reformách dostatočne ďaleko a rozhodli sa v boji pokračovať. To bola hodina zrodu nemeckého terorizmu.

Mahler.jpgKým RAF (Rote Armee Fraktion) dostala tvar a meno, Andreas Baader a Gudrun Ensslinová sa od februára 1970 skrývali v berlínskom byte ľavicovej novinárky Ulriky Meinhofovej. Boli na úteku pred spravodlivosťou. Počas revízie rozsudku, ktorý znel tri roky väzenia za podpálenie dvoch obchodných domov v apríli 1968, sa dostali podmienečne na slobodu (RAF: Od pudingu k bombe). Keď napokon súd rozsudok potvrdil, Baader s Ensslinovou neodišli do väzenia, ale do ilegality. Počas dlhých zimných večerov diskutovali s advokátom Mahlerom (na obr.) a anarchistom Kunzelmannom o koncepcii mestského odboja.

Dieter Kunzelmann bol na tomto poli autoritou. V lete 1969 sa s priateľmi vydal na cestu do Malej Ázie. Pôvodne mal ísť s nimi aj filmový režisér Wim Wenders, ale zdravotné problémy mu v tom zabránili. Cez Turecko sa dostali do Jordánska, kde v Ammáne navštívili veliteľstvo Organizácie pre oslobodenie Palestíny (PLO). Priateľská návšteva sa zmenila na paramilitaristický výcvik. Členovia hnutia Fatah naučili Kunzelmanna a jeho spoločníkov strieľať s kalašnikovom.

Palestínski teroristi osudovo ovplyvnili vznik nemeckého ľavicového extrémizmu. Bez ich priateľskej spolupráce a pomoci by RAF a iné teroristické organizácie neboli nikdy schopné vraziť nôž do srdca štátu tak hlboko. Aj keď rana nebola smrteľná, jazvy tak skoro nezmiznú.

Kunzelmannov pobyt v Jordánsku zmenil novodobé dejiny. Na spiatočnej ceste ho napadla myšlienka vybudovať mestskú partizánsku skupinu Tupamaros West Berlin. Za vzor mu slúžilo uruguajské oslobodzovacie hnutie, ktorého názov bol odvodený od mena posledného vládcu Inkov. Stadtguerilla, mestská guerilla, o ktorej uvažoval aj vodca mimoparlamentnej opozície Rudi Dutschke, už nebola len vzdialeným pojmom z Južnej Ameriky. Mestská guerilla mala čoskoro zapustiť korene na európskej pôde.

Okolo advokáta Mahlera sa okrem Baadera, Ensslinovej a Meinhofovej zhromaždila asi dvadsiatka odhodlaných ľudí. Medzi nimi boli Petra Schelmová a Astrid Prollová. Skupinu ovládali ženy. Na jar roku 1970 sa ozvali prvé hlasy volajúce k radikálnym krokom: "Musíme sa ozbrojiť!" Mahler načrtne "Predbežný plán pre príklad boja v metropolách", ktorým chce dať odboju teoretický základ.

Meinhof.jpgNež teroristi vôbec začali so sabotážami, hrozil krach celého projektu. Polícia zatkla Baadera v apríli 1970 pri dopravnej kontrole. Motor začínajúcich teroristov sa dostal do väzenia. Nešťastná Gudrun Ensslinová začala okamžite plánovať milencovo vyslobodenie. Myšlienka sa zdala nerealizovateľná. Nikto si nevedel predstaviť, ako vytrhnúť Baadera z pút štátnej moci. V tejto historickej chvíli vstupuje do dejín terorizmu Ulrike Meinhofová (na obr.). Roky písala články, ktorými chcela meniť svet. Neosvedčilo sa jej ani audiovizuálne médium filmového dokumentu. Meinhofová sa v žurnalistike dostala na koniec moci slova. Vymeniť pero za zbraň sa však neodvažovala. Imponoval jej preto impulzívny Baader, ktorý sa neľakal Kriminalität der Tat, kriminality činu.

Meinhofová sa malými krôčikmi približovala k radikálnemu aktu. Teraz sa od nej očakávalo, aby ukázala, na čej strane stojí. Mladé teroristky si najprv zaobstarali dve pištole. Keďže žiadna z nich nevedela strieľať, zaistili si pomoc "profíka", ktorý slúžil v armáde. Jeho identita nie je dodnes známa. Velenie komanda prevzala zamilovaná revolucionárka Ensslinová. V texte Die Rote Armee aufbauen Meihofová zamlčí ľúbostné motívy akcie a premení ju na revolučné vyhlásenie: "Oslobodenie Baadera bol len začiatok!"

Základom celej operácie bola kniha. Ulrike Meinhofová sa už dávnejšie dohodla s jedným vydavateľom, že ju napíše. Teraz mu navrhla vhodnú tému "Organizácia marginalizovanej mládeže". Ako spoluautora navrhla Andreasa Baadera. Meinhofová a Dr. Gretel Weitemeierová (alias Gudrun Ensslinová) navštívili niekoľkokrát vo väznici Baadera, aby spoločne prebrali plán oslobodenia. Celú operáciu uľahčilo povolenie k návšteve Centrálneho inštitútu pre sociálne otázky.

V tomto čase si Meinhofovej priateľa všimli jej skľúčenosť a stiesnenosť. Nikomu však neodhalila dôvody. Svoje dve dcéry poslala predčasne na prázdniny. Otca už stratili, onedlho mali stratiť aj matku. Meinhofová ich uvidí až o dva roky vo väzení. Revolúcia vyžaduje najvyššie obete...

Dňa 14. mája 1970 - toto je historický dátum dejín terorizmu - sa v inštitúte stretnú najprv Meinhofová s Baaderom. Čítajú knihy, debatujú, pijú ponúkanú kávu. Do inštitútu sa dostanú ďalšie dve komplicky Irene Goergensová a Ingrid Schubertová. Majú obrovské tašky a na hlavách parochne. Sedia na chodbe, kde "študujú" požičané knihy. Potom vpustia dnu maskovaný pár: Gudrun Ensslinovú a "profíka". "Profík" stratí nervy a nebezpečne zraní strážcu. Oslobodzovacie komando vtrhne do študovne, kde zrania a premôžu ďalších dvoch strážcov. Baader a jeho družina unikajú na slobodu oknom. Ulrike Meinhofová skáče za nimi.

Skutok pôsobí na radikálnu scénu omračujúcim spôsobom. Oslobodenie Andreasa Baadera z pazúrov imperializmu sa oslavuje ako elektrizujúci skutok. Skončili sa slová, začal boj. A Ulrike Meinhofová konečne našla cestu od písania ku "gestu činu". Jej skok z okna znamenal koniec občianskeho života a vyhlásenie vojny štátu.

Zrodila sa RAF. (Pokračovanie)

x x x

Ulrike Marie Meinhofová. Narodila sa v roku 1934. Jej otec zomrel v roku 1940 a matka v roku 1949. Spolu so sestrou sa Ulriky ujala rodinná priateľka Renate Riemecková. Na gymnáziu vo Weiburgu založila dodnes vychádzajúci časopis Spektrum. V Marburgu a Münsteri študovala filozofiu, sociológiu, pedagogiku a germanistiku. V roku 1957 vstúpila do SDS (Nemecký socialistický študentský zväz) a KPD (Komunistická strana Nemecka, opustila ju v roku 1964). Od roku 1959 pracovala v ľavicovom časopise konkret. Tu sa spoznala so svojím neskorším manželom, s ktorým mala dvojičky - Bettinu a Reginu. Medzi rokmi 1960-1964 bola šéfredaktorkou časopisu. Po jej odstúpení kreslo šéfredaktora prevzal jej manžel Klaus Rainer Röhl. Koncom roku 1967 sa manželia rozišli a následne rozviedli. S deťmi sa odsťahovala do Berlína. V roku 1968 sa počas procesu s podpaľačmi obchodných domov spoznala s Andreasom Baaderom a Gudrun Ensslinovou. Po atentáte na Dutschkeho sa postupne radikalizovala. V jednom článku citovala aktivistu černošského hnutia Black Power: „Protest je, keď poviem, že to a to mi nesedí. Odpor je, keď sa postarám o to, aby to, čo mi nesedí, sa už ďalej nerobilo. (...) Sranda sa skončila."

Horst Mahler. Jeho život pripomína kľukatenie hada. Narodil sa v roku 1936 v rodine presvedčených nacistov. Strýko bol dôstojníkom SA (Sturmabteilung). Počas Noci dlhých nožov (1934) bol popravený komandom SS (Schutzstaffel). Aj Mahlerov otec bol nacista. V roku 1949 sa takmer pred zrakom syna zastrelil. V tom istom roku sa Mahler stal predsedom školskej frakcie FDJ (Freie Deutsche Jugend) - socialistickej pionierskej organizácie. Za to dostal prísľub, že bude môcť študovať na vysokej škole. Vybral si právo. V roku 1956 vstúpil do sociálno-demokratickej strany SPD. Neskôr bol z nej vylúčený, lebo sa začal angažovať v rastúcom hnutí mimoparlamentnej opozície APO. Meno si vyslúžil meno ako obhajca študentov aktívnych v revolučnom hnutí. Do roku 1970 obhajoval Fritza Teufela, Rudiho Dutschkeho, Andreasa Baadera či Gudrun Ensslinovú. Za spomenutie stojí aj obhajoba Beate Klarsfeldovej, obžalovanej za facku vtedajšiemu kancelárovi Kiesingerovi pre jeho nacistickú minulosť. V súčasnosti Klarsfeldová kandiduje na nemeckého prezidenta. Od roku 1970 sa Mahler radikalizoval. Stál pri zrode RAF, plánoval oslobodenie Baadera a mal spoluúčasť na troch bankových prepadoch. V septembri 1970 sa skončila jeho krátka revolučná kariéra. Mahler mal šťastie, že nikoho nestihol zabiť. Rozsudok znel 14 rokov väzenia. Obhajobu viedol Otto Schilly, neskorší minister vnútra. O jeho predčasné prepustenie na slobodu v roku 1980 sa postaral advokát Gerhard Schröder, budúci spolkový kancelár. V roku 1987 dostal povolenie vrátiť sa k advokátskej praxi. V tomto čase došlo uňho k posunu k pravicovému extrémizmu. V roku 2000 vstúpil do fašistickej NPD (Nationaldemokratische Partei Deutschlands), z ktorej o tri roky neskôr vystúpil. Založil Spolok na rehabilitáciu ľudí stíhaných za popieranie holokaustu. Za jeho antisemitské vyjadrenia mu bola odňatá licencia na činnosť advokáta. Horst Mahler sa zaplietol do niekoľkých žalôb. V súčasnosti si odpykáva trest, ktorý v súhrne znel na 12 rokov.

 

Pramene:

Willi Winkler: Die Geschichte der RAF. Reinbek bei Hamburg, Rowohlt Verlag 2008
Stefan Aust, Helmar Büchel: RAF-Serie (I) - Der letzte Akt der Rebellion (spiegel.de)
Ulrike Meinhof: Die Rote Armee aufbauen. In: Texte und Materialen zur Geschichte der RAF. Berlin, ID-Verlag 1997
Baader-Meinhof Komplex. Réžia Uli Edel. Podľa rovnomennej knihy Stefana Austa (DVD)
www.rafinfo.de
www.nadir.org
www.baader-meinhof.com
W-E-B (Wikipedia, Encarta, Britannica)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?