Emblémy extrémnej ľavice

Autor: Otto Kovarik | 31.7.2011 o 19:08 | (upravené 3.8.2012 o 11:54) Karma článku: 7,59 | Prečítané:  1988x

Ultraľavicové teroristické skupiny vznikali po študentských nepokojoch v roku 1968 ako huby po daždi. Nespokojnosť s odpoveďami politikov, polovičaté riešenia a prechmaty polície podnietili odhodlaných anarchistov k odchodu do ilegality. Po opatrných začiatkoch sa odpor radikalizoval a keď padol na zem prvý mŕtvy policajt - tak to bolo v prípade RAF - všetky zábrany padli. Už nebolo kam cúvnuť a zabíjanie sa rozbehlo na plné obrátky.

Ľavicoví extrémisti vyhlásili vojnu vlastným štátom, bojovali proti západnému imperializmu, nenávideli konzum a moc peňazí. Všetku moc cheli odovzdať proletariátu. Nijaký kapitalistický magnát alebo politik si nemohol byť istý vlastným životom. Teroristi sa tak chceli priblížiť ľudu, že zabíjali jeho nepriateľov.

K identite teroristických organizácií patril aj emblém, logo. Pri štúdiu fenoménu extrémnej ľavicie som si všimol, že sa väčšina z nich na seba podobá ako vajce vajcu. Nijaká invencia, ani snaha o orginalitu. V centre emblému je najčastejšie hviezda ako odkaz na marxisticko-leninsko-maoistické korene. Potom názov skupiny alebo skratka. Výnimočne je emblém obohatený o rovnako nie veľmi originálnu zemeguľu alebo samopal. Slovom: je to všetko komunistické a militantné klišé. V prípade ultraľavicových teroristických organizácií žiaľ nemožno povedať ani to, že obsah rozhoduje.

Action.jpg

Action Directe. Francúzska ultraľavicová teroristická organizácia Priama akcia vznikla koncom 70-tych rokov. Spočiatku sa zameriavala na bombové útoky proti vládnym budovám. V roku 1983 teroristi prvýkrát vraždili. K ich obetiam patrí aj šéf Renaultu Georges Besse. Skupina zanikla v roku 1987 zatknutím zakladajúcich členov.

x x x

Combatantes.jpg

Cellules Communistes Combattantes. Belgická teroristická organizácia Bojujúce komunistické bunky pôsobila od roku 1983. Jej akcie boli zamerané proti inštitúciam NATO, americkým vojenským základňam, belgickým a medzinárodným firmám. Pri jej útokoch zahynuli 2 ľudia. V roku 1985 sa polícii podarilo skupinu rozprášiť.

x x x

Brigate.jpg

Brigate Rosse. Mimoriadne nebezpečná teroristická skupina Červené brigády vznikla v roku 1970. Na začiatku operovala len v Miláne. Cieľom ich útokov bol majetok manažérov (najčastejšie ich autá), ktorí boli priamo zodpovední za utláčanie robotníkov. V roku 1972 prvýkrát uniesli človeka. Bol to manažér Siemensu Idalgo Macchiarini. Po tom, čo ho "ľudový súd" symbolicky odsúdil, bol prepustený na slobodu. V roku 1973 uniesli personálneho riaditeľa Fiatu, aby koncern donútili k odvolaniu plánovaného prepúšťania zamestnancov. Po ropnej kríze sa brigatisti radikalizovali a do ich plánov sa dostal program "útoku na srdce štátu". Vrcholom ich boja bol únos bývalého ministerského predsedu Alda Mora v marci 1978. Talianska vláda odmietla akéhoľvek vyjednávanie s teroristami. Po 55 dňoch teroristi Alda Mora zastrelili a mŕtve telo hodili do kufra auta. Bilancia boja Červených brigád: 73 mŕtvych.

x x x

GRAPO.svg.png

Grupos de Resistencia Antifascista Primero de Octubre. Skupiny protifašistického odboja 1. október. GRAPO bola španielska ultraľavicová teroristická organizácia, ktorej cieľom bolo nastoliť režim podľa vzoru maoistickej Číny. Poslednýkrát vraždili v roku 2006. V júni 2007 sa podarilo zatknúť jej členov, no skupina svoju činnosť formálne nikdy neukončila.

x x x

Forcas.gif

Forças Populares 25 de Abril. Portugalská teroristická skupina Ľudové sily 25. apríl pôsobila medzi rokmi 1980-1987. FP 25 majú na svedomí 13 životov.

x x x

17-november.gif

Epanastatiki Organosi dekaefta Noemvri. V Grécku bola dlhé roky aktívna Revolučná organizácia 17. november. Pôsobila medzi rokmi 1975 až 2002. Medzi akcie FN17 patrili útoky na americké, britské, turecké a grécke ciele, pri ktorých bolo zabitých 23 ľudí, medzi nimi šéf aténskej pobočky CIA Richard Welch. V roku 1988 ukradli z biedne chráneného vojenského skladu 114 protitankových rakiet, s ktorými v 90-tych rokoch podnikali raketové útoky.

x x x

Bewegung.gif

Bewegung 2. Juni. Hnutie 2. jún považuje za svoj najväčší úspech únos politika CDU Petra Lorenza. Za jeho vydanie žiadali od nemeckej vlády prepustenie uväznených teroristov. Podarilo sa a Nemecko umožnilo ich odlet do Ľudovodemokratickej republiky Jemen. Bolo to prvý a poslednýkrát, čo sa spolková vláda odhodlala vyjednávať s teroristami. Členovia Hnutia 2. jún mali zvláštny zmysel pre humor. 30. a 31. júla 1975 prepadli dve berlínske banky (obvyklý spôsob zarábania peňazí). Pri druhom prepade upokojovali prítomných: "Nemusíte sa báť. Nič sa vám nestane. Veď to už poznáte zo včerajších večerných správ." V roku 1980 sa skupina sama rozpustila a časť členov prešla k RAF.

x x x

Zellen.jpg

Revolutionäre Zellen. Skupina Revolučné bunky vznikla začiatkom 70-tych rokov. Jej členovia nechceli - na rozdiel od RAF - agitovať z ilegality. Ich systém organizácie odporu spočíval v rozdelení skupiny na malé samostatné bunky bez centrálneho velenia. To umožnilo väčšine teroristov zotrvať v anonymite až do 90-tych rokov a zároveň žiť a pracovať legálne v spoločnosti, proti ktorej bojovali. Spočiatku spôsobovali len materiálne škody, neskôr začali zabíjať. Teroristi tejto skupiny sa podieľali aj na medzinárodných akciách. V roku 1975 podnikli pod Carlosovým velením útok na viedenskú konferenciu šátov združených v OPEC a o rok neskôr spolu s palestínskymi teroristami uniesli lietadlo spoločnosti Air France na linke Tel Aviv-Paríž do Ugandy. Izraelskému špeciálnemu komandu sa podarilo teroristov zabiť a rukojemníkov zachrániť. Posledný útok Revolučných buniek sa datuje rokom 1993.

x x x

Logo_Rote_Zora.png

Rote Zora. Výnimočnosť teroristickej skupiny Červená zora spočívala v jej feministickom charaktere. Bojovali v nej iba ženy. Najprv sa považovali za súčasť Revolučných buniek, v 80-tych rokoch sa osamostatnili. Cieľom ich snaženia bol boj proti patriarchálnemu spoločenskému zriadeniu, zlepšenie postavenia a zrovnoprávnenie žien. Pri svojich akciách kládli dôraz, aby spôsobili len škody na majetku. Medzi ich útoky patrí podpálenie sexshopov, génových a biotechnologických laboratórií (napr. Inštitút Maxa Plancka). Posledný útok vykonali v roku 1995.

x x x

RAF.jpg

Rote Armee Fraktion. Tri generácie militantnej Frakcie Červenej armády temer 30 rokov nedovoľovali pokojne spávať politikom, sudcom, (americkým) vojakom a obchodníkom. Teroristi majú na svedomí desiatky mŕtvych. RAF sa od začiatku profilovala ako ideologicky čistá organizácia, založená na štúdiu klasikov Marxa, Lenina, Mao Ce-Tunga a Che Guevaru. Poznali aj spisy sociológov tzv. Frankfurtskej školy. Povolanie teroristu považovali za "full-time job". Ideovým nositeľom skupiny bola najmä novinárka Ulrike Meinhofová - najznámejšia osobnosť nemeckého verejného života, ktorá sa pridala k teroristom. Spolu s Andreasom Baaderom a Gudrun Ensslinovou posunuli terorizmus do celebritného neba. Stali sa smutne známymi mediálnymi hviezdami - počas života i po smrti. RAF ukončila činnosť v roku 1998 samorozpustením.

 

Pramene:

Willi Winkler: Geschichte der RAF

Wikipedia

www.tagesspiegel.de

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trumpizmus. Politický smer, ktorým sa neriadi ani Donald Trump

Medzi republikánmi po týchto voľbách už neplatí konsenzus z Reaganovej éry, že strana by mala byť konzervatívna.

KOMENTÁRE

Štartuje nová éra Ameriky, Trump sa stáva prezidentom

Časť sveta sa bude s obavami prizerať, ako napĺňa volebný slogan.


Už ste čítali?