Emblémy extrémnej ľavice

Autor: Otto Kovarik | 31.7.2011 o 19:08 | (upravené 3.8.2012 o 11:54) Karma článku: 7,59 | Prečítané:  1972x

Ultraľavicové teroristické skupiny vznikali po študentských nepokojoch v roku 1968 ako huby po daždi. Nespokojnosť s odpoveďami politikov, polovičaté riešenia a prechmaty polície podnietili odhodlaných anarchistov k odchodu do ilegality. Po opatrných začiatkoch sa odpor radikalizoval a keď padol na zem prvý mŕtvy policajt - tak to bolo v prípade RAF - všetky zábrany padli. Už nebolo kam cúvnuť a zabíjanie sa rozbehlo na plné obrátky.

Ľavicoví extrémisti vyhlásili vojnu vlastným štátom, bojovali proti západnému imperializmu, nenávideli konzum a moc peňazí. Všetku moc cheli odovzdať proletariátu. Nijaký kapitalistický magnát alebo politik si nemohol byť istý vlastným životom. Teroristi sa tak chceli priblížiť ľudu, že zabíjali jeho nepriateľov.

K identite teroristických organizácií patril aj emblém, logo. Pri štúdiu fenoménu extrémnej ľavicie som si všimol, že sa väčšina z nich na seba podobá ako vajce vajcu. Nijaká invencia, ani snaha o orginalitu. V centre emblému je najčastejšie hviezda ako odkaz na marxisticko-leninsko-maoistické korene. Potom názov skupiny alebo skratka. Výnimočne je emblém obohatený o rovnako nie veľmi originálnu zemeguľu alebo samopal. Slovom: je to všetko komunistické a militantné klišé. V prípade ultraľavicových teroristických organizácií žiaľ nemožno povedať ani to, že obsah rozhoduje.

Action.jpg

Action Directe. Francúzska ultraľavicová teroristická organizácia Priama akcia vznikla koncom 70-tych rokov. Spočiatku sa zameriavala na bombové útoky proti vládnym budovám. V roku 1983 teroristi prvýkrát vraždili. K ich obetiam patrí aj šéf Renaultu Georges Besse. Skupina zanikla v roku 1987 zatknutím zakladajúcich členov.

x x x

Combatantes.jpg

Cellules Communistes Combattantes. Belgická teroristická organizácia Bojujúce komunistické bunky pôsobila od roku 1983. Jej akcie boli zamerané proti inštitúciam NATO, americkým vojenským základňam, belgickým a medzinárodným firmám. Pri jej útokoch zahynuli 2 ľudia. V roku 1985 sa polícii podarilo skupinu rozprášiť.

x x x

Brigate.jpg

Brigate Rosse. Mimoriadne nebezpečná teroristická skupina Červené brigády vznikla v roku 1970. Na začiatku operovala len v Miláne. Cieľom ich útokov bol majetok manažérov (najčastejšie ich autá), ktorí boli priamo zodpovední za utláčanie robotníkov. V roku 1972 prvýkrát uniesli človeka. Bol to manažér Siemensu Idalgo Macchiarini. Po tom, čo ho "ľudový súd" symbolicky odsúdil, bol prepustený na slobodu. V roku 1973 uniesli personálneho riaditeľa Fiatu, aby koncern donútili k odvolaniu plánovaného prepúšťania zamestnancov. Po ropnej kríze sa brigatisti radikalizovali a do ich plánov sa dostal program "útoku na srdce štátu". Vrcholom ich boja bol únos bývalého ministerského predsedu Alda Mora v marci 1978. Talianska vláda odmietla akéhoľvek vyjednávanie s teroristami. Po 55 dňoch teroristi Alda Mora zastrelili a mŕtve telo hodili do kufra auta. Bilancia boja Červených brigád: 73 mŕtvych.

x x x

GRAPO.svg.png

Grupos de Resistencia Antifascista Primero de Octubre. Skupiny protifašistického odboja 1. október. GRAPO bola španielska ultraľavicová teroristická organizácia, ktorej cieľom bolo nastoliť režim podľa vzoru maoistickej Číny. Poslednýkrát vraždili v roku 2006. V júni 2007 sa podarilo zatknúť jej členov, no skupina svoju činnosť formálne nikdy neukončila.

x x x

Forcas.gif

Forças Populares 25 de Abril. Portugalská teroristická skupina Ľudové sily 25. apríl pôsobila medzi rokmi 1980-1987. FP 25 majú na svedomí 13 životov.

x x x

17-november.gif

Epanastatiki Organosi dekaefta Noemvri. V Grécku bola dlhé roky aktívna Revolučná organizácia 17. november. Pôsobila medzi rokmi 1975 až 2002. Medzi akcie FN17 patrili útoky na americké, britské, turecké a grécke ciele, pri ktorých bolo zabitých 23 ľudí, medzi nimi šéf aténskej pobočky CIA Richard Welch. V roku 1988 ukradli z biedne chráneného vojenského skladu 114 protitankových rakiet, s ktorými v 90-tych rokoch podnikali raketové útoky.

x x x

Bewegung.gif

Bewegung 2. Juni. Hnutie 2. jún považuje za svoj najväčší úspech únos politika CDU Petra Lorenza. Za jeho vydanie žiadali od nemeckej vlády prepustenie uväznených teroristov. Podarilo sa a Nemecko umožnilo ich odlet do Ľudovodemokratickej republiky Jemen. Bolo to prvý a poslednýkrát, čo sa spolková vláda odhodlala vyjednávať s teroristami. Členovia Hnutia 2. jún mali zvláštny zmysel pre humor. 30. a 31. júla 1975 prepadli dve berlínske banky (obvyklý spôsob zarábania peňazí). Pri druhom prepade upokojovali prítomných: "Nemusíte sa báť. Nič sa vám nestane. Veď to už poznáte zo včerajších večerných správ." V roku 1980 sa skupina sama rozpustila a časť členov prešla k RAF.

x x x

Zellen.jpg

Revolutionäre Zellen. Skupina Revolučné bunky vznikla začiatkom 70-tych rokov. Jej členovia nechceli - na rozdiel od RAF - agitovať z ilegality. Ich systém organizácie odporu spočíval v rozdelení skupiny na malé samostatné bunky bez centrálneho velenia. To umožnilo väčšine teroristov zotrvať v anonymite až do 90-tych rokov a zároveň žiť a pracovať legálne v spoločnosti, proti ktorej bojovali. Spočiatku spôsobovali len materiálne škody, neskôr začali zabíjať. Teroristi tejto skupiny sa podieľali aj na medzinárodných akciách. V roku 1975 podnikli pod Carlosovým velením útok na viedenskú konferenciu šátov združených v OPEC a o rok neskôr spolu s palestínskymi teroristami uniesli lietadlo spoločnosti Air France na linke Tel Aviv-Paríž do Ugandy. Izraelskému špeciálnemu komandu sa podarilo teroristov zabiť a rukojemníkov zachrániť. Posledný útok Revolučných buniek sa datuje rokom 1993.

x x x

Logo_Rote_Zora.png

Rote Zora. Výnimočnosť teroristickej skupiny Červená zora spočívala v jej feministickom charaktere. Bojovali v nej iba ženy. Najprv sa považovali za súčasť Revolučných buniek, v 80-tych rokoch sa osamostatnili. Cieľom ich snaženia bol boj proti patriarchálnemu spoločenskému zriadeniu, zlepšenie postavenia a zrovnoprávnenie žien. Pri svojich akciách kládli dôraz, aby spôsobili len škody na majetku. Medzi ich útoky patrí podpálenie sexshopov, génových a biotechnologických laboratórií (napr. Inštitút Maxa Plancka). Posledný útok vykonali v roku 1995.

x x x

RAF.jpg

Rote Armee Fraktion. Tri generácie militantnej Frakcie Červenej armády temer 30 rokov nedovoľovali pokojne spávať politikom, sudcom, (americkým) vojakom a obchodníkom. Teroristi majú na svedomí desiatky mŕtvych. RAF sa od začiatku profilovala ako ideologicky čistá organizácia, založená na štúdiu klasikov Marxa, Lenina, Mao Ce-Tunga a Che Guevaru. Poznali aj spisy sociológov tzv. Frankfurtskej školy. Povolanie teroristu považovali za "full-time job". Ideovým nositeľom skupiny bola najmä novinárka Ulrike Meinhofová - najznámejšia osobnosť nemeckého verejného života, ktorá sa pridala k teroristom. Spolu s Andreasom Baaderom a Gudrun Ensslinovou posunuli terorizmus do celebritného neba. Stali sa smutne známymi mediálnymi hviezdami - počas života i po smrti. RAF ukončila činnosť v roku 1998 samorozpustením.

 

Pramene:

Willi Winkler: Geschichte der RAF

Wikipedia

www.tagesspiegel.de

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?