Prázdno

Autor: Otto Kovarik | 10.9.2011 o 19:31 | (upravené 10.9.2011 o 19:39) Karma článku: 10,97 | Prečítané:  1370x

Kolega umieral. Aspoň sa tak zdalo. V nedeľu mu v aute prišlo zle, ťažko dýchal, skrivili sa mu ruky, strácal reč. Bezvládnosť sa nasťahovala do mysle a údov, protivník bol silnejší. Držiac sa na slabých nohách, podpieraný rodinou, sa ledva dotrmácal do postele. Prišla sanitka. V nemocnici zaplnil niekoľko skúmaviek, hlavu strčil do tunela. A potom čakanie, čakanie.

Čakali sme na výsledky počítačovej tomografie. Ani zvýšený počet bielych krviniek neveštil nič dobré. Nakoniec sa nepotvrdil nádor ani cievna príhoda. V krku mu vyskočila platnička a zatlačila na cievy. Ak to tak možno povedať, dopadlo to pre neho dobre.

Tých niekoľko dní, čo ležal doma, som pracoval v kancelárii sám. Celkom sám. Ten pocit samoty bol smutne odlišný od jeho dovoleniek, alebo zriedkavých PN-iek. Vtedy som nikdy neuvažoval o tom, že sa možno nevráti. Nepripravený som spadol do situácie, ktorá prišla nepozvaná, len z vlastnej moci a rozmaru. To, čo som v tragickej samote zažíval, bola vstupná brána prázdnoty.

Vtedy som pochopil, že sa desím prázdna, ktoré vo mne zanechajú moji milí.

A je mi ľúto mojich milých, v ktorých prázdno zanechám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?