Pod súhvezdím Orióna

Autor: Otto Kovarik | 13.5.2011 o 8:03 | (upravené 18.6.2011 o 19:08) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  1148x

Nerozlišujem súhvezdia na nočnej oblohe. Nikdy som nemal dostatok obrazotvornosti, aby som v náhodnom zhluku hviezd videl Vlasy Bereniky alebo Pannu, Blížencov a Draka. Nemôžem si prirátať ani Veľký voz, lebo nie je samostatným súhvezdím, iba chvostom Veľkej medvedice. Jediné súhvezdie, ktoré na nebi viem identifikovať, je Orión.

Spoznal som ho na vojenskom cvičení v severozápadných Čechách. Rozkaz znel vo dvojici strážiť prístupovú cestu do výcvikového priestoru. Strieľalo sa ostrými granátmi zo sovietskych a československých tankov. Nikto nepovolaný nesmel prejsť. Kvôli utajeniu i nebezpečenstvu. Bol chladný november, sneh ešte nenapadol, ale zimu už bolo cítiť v kostiach. Bez akéhokoľvek prístrešia sme päť nocí spali na lôžku z čečiny na kraji lesa.

Stravu a čaj nám vozili vo veľkých varniciach. Strážnych stanovíšť bolo viac, to naše bolo na konci okruhu. Obed prichádzal o štvrtej, večera o deviatej. Mladý nadporučík nám sľúbil, že to s vodičom na ďalší deň otočí a rozdávanie stravy začne u nás. Sľub dodržal a my sme si po dlhom čase užili teplé jedlo. Bol to dobrý chlap.

Pri jednej neskorej večeri pod žiariacimi hviezdami nás prekvapil otázkou: Pánové, umíte rozeznávat souhvězdí na obloze?Ne, soudruhu nadporučíku.Ani ja nie, súdruh nadporučík. Nebol sklamaný. Len sa chcel stať žiakom a poslušne počúvať. Jeho bystrý duch sa nevtesnával do uniformy. Zväzovala ho a občas hľadal nepatrný únik z role dôstojníka. Aspoň krátkym rozhovorom s ľuďmi, pred ktorými sa odvážil máličko poodhaliť.

Keďže sme ho o súhvezdiach nemohli poučiť, poučil on nás: Já znám pouze Velký vůz a souhvězdí Orionu. Támhle, podívejte se! Nadporučík ukázal prstom na hviezdnaté nebo: Ty tři jasně zářící hvězdy v jedné řadě, to je pásek Orionu. Držiac v jednej ruke ešus a v druhej lyžicu sme zaklonili hlavy. Tri jasne žiariace hviezdy boli vskutku nádherné. Ich krása bola v hlbokom protiklade s tým, čo nás obklopovalo a čím sme boli pohltení. Sme na vojne, na ostrom cvičení, ďaleko od domova, spávame na posteli z ihličia, je nám zima, sme špinaví, konzumujeme nevalnú armádnu stravu a my upierame oči k hviezdam. Nevnímame ostrú paľbu v diaľke. Všetko je nám jedno. Oriónov opasok sa stal centrom našej duševnej pozornosti. Energia sústredná na univerzálnu hodnotu ľudí magicky zbližuje. Našli sme nečakaný priestor, kde sme si boli o čosi bližší, kde sa zotrel rozdiel medzi frčkami a hviezdičkami.

Nadporučík v živote niečo hľadal. Pripomínal tuláka, čo nespokojný so všednosťou brázdi svety, aby raz doputoval k hranici prijateľného. Hľadal niečo, čo sa nachádza veľmi ťažko, ale čo život vo vzácnych chvíľach ponúka ako dar. A myslím, že nadporučík to na krátky okamih našiel: odrobinku šťastia - v tú noc, na kraji lesa, pod súhvezdím Orióna.

Po krátkom zasnení sa vrátil späť k svojim reťaziam. Let slobody sa skončil. Padli slová rozlúčky a nastúpil do auta, s ktorým odišlo svetlo sprevádzajúce jeho prítomnosť. Zanechal nás osamotených v tme, len v spoločnosti malej baterky a obľúbenca bohyne Artemis...

x x x

Odvtedy poznám súhvezdie Orióna. Vlastne iba jeho opasok. Syn Poseidóna mi stále zostáva utajený pre nedostatok predstavivosti. Ale verím, že tam na oblohe niekde prebýva, že má ruky a nohy, štít a meč. Že opasok sťahuje atletický driek lovca. Nepochybujem o jeho čestnom mieste na nočnom nebi, lebo verím ľuďom, čo ho tam videli na vlastné oči.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?