reklama

Ctihodný občan Klaus Barbie

Študentovi histórie Peterovi Hammerschmidtovi sa podaril husársky kúsok. Po prvom odmietnutí sa nedal odradiť a na Spolkovú spravodajskú službu sa obrátil ostrejším listom, v ktorom žiadal voľný prístup k zložke nacistického zločinca Klausa Barbieho. Ľady sa nečakane pohli a študent mohol nazrieť do materiálov. Jeho odhalenia prebehli médiami a boli – mierne povedané – udivujúce. Barbie figuroval v šesťdesiatych rokoch na výplatnej listine západonemeckej spravodajskej služby. Daňoví poplatníci sa skladali na pohodlný a bezstarostný život Klausa Altmanna alias Klausa Barbieho, známeho pod prezývkou Mäsiar z Lyonu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Klaus Barbie (1913-1991) bol bezvýznamný dôstojník, o to viac sa snažil vyniknúť horlivou zločineckou činnosťou. "Krv na jeho rukách" nie je iba symbolická fráza. Než dcérke Ute zaželal sladké sny a dal jej Gute-Nacht-Kuss (bozk na dobrú noc), musel si ju drhnúť mydlom a kefou...

Nacistickú kariéru začal v roku 1935, kedy vstúpil do služieb SD, Sicherheitsdienstu, bezpečnostnej služby SS. Ideologické zblíženie s nacizmom kulminovalo v roku 1937 členstvom v NSDAP. Od roku 1940 sa datuje jeho dráha zločinca. Najprv odišiel do Holandska, kde s operačnými jednotkami SD (Einsatzgruppen) odhaľoval a zatýkal židov a politických utečencov. V rokoch 1940-41 bol referent pre židovské otázky (Judenreferent) v Haagu. Osobne mučil rakúskeho spisovateľa Jeana Améryho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V novembri 1942 Nemci prekročili demarkačnú líniu a obsadili južné Francúzsko riadené vládou vo Vichy. Klaus Barbie sa stal šéfom gestapa v Lyone: Prišiel som, aby som vraždil. Bojoval proti komunistom, sabotérom, perzekvoval Židov. Dôležitým poslaním bolo zničiť hnutie odporu. Úlohy sa chopil s nevídanou krutosťou. Na druhom poschodí lyonského hotela Terminus si gestapáci v izbe č. 68 zriadili provizórnu mučiareň, salle de tortures, v ktorej sa odohrávali sadistické orgie mučenia a týrania. Obete si spomínajú na Barbieho desivý úsmev.

Lisu Lesevreovú Mäsiar z Lyonu vyšetroval devätnásť dní. Mlátil ju gumeným obuškom do bezvedomia, nahej jej prikázal vliezť do vane s ľadovou vodou, topil ju, zavesil ju za putá na rukách s ostrými hrotmi z vnútornej strany. Vo chvíľach "pokoja" ju nútil dívať sa na mučenie jej 15-ročného syna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niektoré scény mučenia sa ponášajú na predstavenie absurdného divadla. Keď sa Lise Lesevreová prebrala z mdlôb, prvé čo uvidela, boli nohy ženy, ktorá na klavíri hrala Chopinovu L'Heroique. Barbie sa nad ňou skláňal a hladkal ju za ruku: Čo ste dokázali, moja drahá, je ohromujúce. Nikto nevydržal tak dlho ako vy. Je to už skoro za nami, skúsme to ukončiť. Kto je "Didier"?

Prežila vďaka omylu. Nacisti ju odvliekli do nesprávnej a cely, odkiaľ ju transportovali do koncentračného tábora Ravensbruck. Tam sa dočkala konca vojny. Manžel a syn to šťastie nemali.

Ennat Legerová spomína: Bol to netvor. Môj Bože, bol to netvor! Je to tak nepredstaviteľné. Vylámal mi zuby a vytrhal vlasy. Do úst mi strčil fľašu, a tlačil ju dovtedy, až sa mi od tlaku roztrhli pery.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mäsiar z Lyonu je zodpovedný za mučenie a popravu mnohých aktivistov protinacistického odboja, Résistance. Najznámejší z nich je Jean Moulin, francúzsky národný hrdina. Bývalý prefekt sa v Londýne stretol s de Gaullom a spoločne sa dohodli na potrebe spojiť roztrieštené frakcie. Moulin sa vrátil do okupovaného Francúzska a po ťažkých vyjednávaniach sa podarilo odboj zjednotiť do hnutia Mouvements unis de la Résistance.

Moulin bol najvyšším predstaviteľom odporu, aký nacistom padol do rúk. Klaus Barbie si túto príležitosť na povýšenie nenechal ujsť. Spolu s s tyranskými pomocníkmi ho mučil nemilosrdne a brutálne. Pod nechty mu bodali horúce ihly. Prsty mu strkali do škáry medzi dverami a zárubňou a lámali jeden po druhom. Dolámali mu obe nohy, ruky a rebrá, bili ho do bezvedomia. Úbohý Moulin! Jeho tvár s vybitými očami bola natoľko dokaličená, že druhovi vo väzení pripomínala nerozoznateľnú kašu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K známym obetiam patria aj židovské deti zo sirotinca v Izieu. Barbie sa postaral o ich deportáciu do Osvienčimu v apríli 1944. Nikto z nich neprežil.

Spojenci oslobodili Lyon v septembri 1944. Barbie ešte v auguste poslal transport Židov do Osvienčimu. Vrátil sa do Nemecka, kde mu udelili hodnosť SS-Hauptsturmführer. Po kapitulácii Nemecka sa na chvíľu stratil v chaose zničenej Európy.

Nasledujúce tri desaťročia v živote Klausa Barbieho pripomínajú príbeh úspešných. Mal šťastie, že padol do rúk Američanom, ktorých po druhej svetovej vojne zachvátil panický strach z komunizmu. A Barbie bol zarytý odporca komunizmu. CIC (Counter Intelligence Corps, kontrašpionáž americkej armády) sa rozhodla využiť jeho skúsenosti a napriek tomu, že sa nachádzal na listine vojnových zločincov, od apríla 1947 pracoval ako platený špión CIC. Američania sa riadili mottom: "Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ."

Ale tlak sa stupňoval. Barbie bol vo Francúzsku v neprítomností trikrát odsúdený na trest smrti a žiadali jeho vydanie. CIC nechcela, aby jej tajné informácie získali Francúzi, preto mu pomohla utiecť do Bolívie. Barbie si zmenil identitu a začal nový život ako Klaus Altmann.

Z vraha sa stal ctihodný občan.

Päťdesiate roky charakterizuje tichý a nenápadný život; na konci dekády prijal bolívijské štátne občianstvo. Zato v šesťdesiatych rokoch začal Barbie vystrkovať rožky a jeho vplyv na politický život naberal na intenzite. Po vojenskom puči z roku 1964 prebral moc generál Barrientos. Barbie nadviazal (či oživil) styky s armádou a zoznámil sa s vplyvnými dôstojníkmi. Poznal sa s ministrom vnútra a so šéfom tajnej služby. Diktátorskému režimu pomáhal ako poradca v boji proti opozícii, čo zahŕňalo školenia v oblasti vyšetrovacích metód, mučenia a protipartizánskeho boja. Ruka v ruke s tým rástlo aj jeho bohatstvo. Riadil štátnu lodiarsku spoločnosť Transmaritima Boliviana. Neskôr zastupoval bonnskú firmu Merex AG, ktorá do sveta odpredávala prebytky Bundeswehru. Barbie tak mohol legálne zásobovať juhoamerické diktatúry zbraňami a iným prebytočným materiálom západonemeckej armády.

Približne v tomto období oslovil Barbieho nemecký agent a požiadal ho o spoluprácu s BND (Bundesnachrichtendiest, spolková spravodajská služba). Klaus Barbie ponuku prijal a dostal krycie meno Adler (orol). Medzi májom a decembrom 1966 poslal tajnými cestami do Nemecka najmenej 35 správ. Ich obsah zatiaľ nie je známy. Barbieho odmenili za služby sumou 5300 nemeckých mariek. Situácia sa pre BND zmenila, keď Barbieho pozvala do Nemecka na školenie agentov, na ktoré odmietol prísť. V poznámke jeho spisu stojí: Je z niečoho obvinený - SS?

Nevedela BND, s kým spolupracovala? Je to možné, ako aj málo pravdepodobné. Už v roku 1965 bol Altmann podozrivý nemeckému veľvyslanectvu v La Paz pre ostré slovné výpady voči Židom. V decembri 1966 BND ukončila spoluprácu s Altmannom alias Barbiem a vyplatila mu "bolestné" vo výške 1000 DM.

Jeho ďalší osud skrátim. Do prípadu Barbie sa zapojili občianski aktivisti Beate a Serge Klarsfeldovi, lovci nacistov. V roku 1971 Altmanna identifikovali ako Klausa Barbieho podľa fotografie ucha (vekom sa jeho tvar nemení). Trvalo však až do roku 1983, kým ho Bolívia - vtedy už demokratická - odovzdala Francúzom. Klaus Barbie sa vrátil do Lyonu. Za jeho pôsobnosti vo funkcii šéfa Gestapa sa uskutočnilo 14.311 zatknutí, 7591 deportácií a 4342 popráv. Niektoré z obetí ešte žili a pred súdom vypovedali o jeho zločinoch. Medzi nimi boli i Lise Lesevreová a Ennat Legerová. V roku 1987 ho odsúdili na doživotie. Umrel 25. septembra 1991 na leukémiu.

V súdnom procese Klaus Barbie vyhlásil: Keď sa postavím pred Boží trón, Pán uzná moju nevinu.

No, chráň Boh!

Pramene:
Georg Bönisch, Klaus Wiegrefe: Kerndeutsche Gesinnung (spiegel.de)
Jörg Diehl: "Ich bin gekommen, um zu töten" (spiegel.de)
Philipp Gessler: Die Akte Klaus Barbie (taz.de)
Harald Neuber: Interview mit Peter Hammerschmidt (heise.de)
Peter Schille: Er ist ein wildes Tier (spiegel.de)
Danie Stahl: Der Fall "Klaus Barbie" (lisa.gerda-henkel-stiftung.de)
Jennifer Striewski: Klaus Barbie. Gestapo-Chef (rheinische-geschichte.lvr.de)
www.jewishvirtuallibrary.org
www.holocaustresearchproject.org
W-E-B (Wikipedia, Encarta, Britannica)

Otto Kovarik

Otto Kovarik

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  29x

C'est la vie! Zoznam autorových rubrík:  MužiŽenyĽudiaSvetSpektrumDrobnosti a príbehyPoviedky a prekladyListy z ApúlieFotografieNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu