Život a smrť Girolama Savonarolu. Potulky Florenciou

Autor: Otto Kovarik | 4.1.2011 o 11:41 | (upravené 23.6.2011 o 18:19) Karma článku: 9,09 | Prečítané:  2352x

Do Florencie na otočku vlakom? Dovolil som si toto malé bláznovstvo. Mal som desaťdňový cestovný lístok, ktorým sa dá Európou brázdiť krížom-krážom. Posledný deň platnosti lístka sa blížil a bola by škoda ho nevyužiť. Zostával však čas iba na veľmi krátky pobyt. Vybral som si perlu renesancie.

Spánok na ležadle nie je najkvalitnejší, ale postačuje. Prvé, čo som hľadal, keď som skoro ráno vystúpil na stanici Firenze Santa Maria Novella, bola kaviareň. Uno espresso piccolo, per favore, hovorím s prehnanou výslovnosťou, aby som si bol istý, že dostanem to, čo naozaj potrebujem. Predavačka v pasticceria sa usmiala. Pochopila, že taliansky vôbec neviem. V zálohe mám ešte jednu dôležitú vetu, keby ma obklopili po zuby ozbrojení carabinieri. Určite by ma od nedorozumenia zachránilo nevinné: Sono in vacanza. Som na dovolenke.

Na stanici som si kúpil bedeker a vyšiel som do prebúdzajúceho sa mesta. Centrum nie je ďaleko. Od prvých okamihov bolo jasné, že som prišiel navštíviť veľké múzeum pod holým nebom. Vybral som sa po stopách, ktoré vo Florencii zanechalo quattrocento, 15. storočie. Na jeho samom konci vystúpil prorok stredoveku, ktorý chcel zvrátiť vývoj dejín: Fra Girolamo Savonarola.

x x x

Piazza della Signoria je jednou z dominánt starej Florencie. Vládne mu prekrásny Palazzo della Signoria alebo Palazzo Vecchio s vysokánskou vežou, najprv sídlo mestskej vlády, neskôr bohatého rodu Mediciovcov. Pred ním stojí dôstojný Michelangelov Dávid. Savonarola ho nikdy nevidel, lebo v čase jeho pôsobenia bola socha zakliata v mramorovom bloku. Mladý Michelangelo však Savonarolu poznal a v starobe spomínal na mocný kazateľov hlas. Na Piazza della Signoria sa odohrali významné udalosti v živote Savonarolu. Prebehlo tu neslávne pálenie márností, neuskutočnená skúška ohňom i posledné defilé kazateľa.

Piazza.jpg

Piazza della Signoria - srdce starej Florencie

Palazzo.jpg

Palazzo della Signoria

David.jpg

Dávid (originál sa nachádza v múzeu)

Duomo.jpg

Duomo. Kupolu tieni Giottova zvonica

Katedrála Santa Maria del Fiore je ďalšia významná dominanta Florencie. Kupola bola svojho času najväčšia od slávnych dôb rímskeho Panteónu a Chrámu sv. Múdrosti v Konštantínopole. Tvorca katedrály architekt Bruneleschi našiel v dóme večný odpočinok.

Giotto1.jpg

Campanila di Giotto. Giottova zvonica vedľa katedrály. Z jej vrcholu je nádherný výhľad na mesto

Duomo1.jpg

V katedrále dlhé roky roky zaznieval prorocký hlas Savonarolov. Jeho kázne si prišli vypočuť tisícky ľudí, ktorým "behal mráz po chrbte". Vplyv Fra Girolamu na náboženský i politický život bol tak veľký, že sa dostal do konfliktu s najmocnejšími politikmi svojej doby.

Ponte2.jpg

Most Ponte Vecchio

V rieke Arno sa skončila životná púť proroka. Neexistuje hrob, neexistuje žiadna relikvia. Fra Girolamo Savonarola prehral boj s pokrokom, ktorý sa nedal zastaviť.

x x x

Girolamo Savonarola sa narodil v roku 1452 vo Ferrare. V máji 1475 - po roku premýšľania nad Božím vnuknutím - sa rozhodol vstúpiť do Ordo Praedicatorum, rehole dominikánov. Tajne a bez rozlúčky opustil rodinu. Za kňaza bol vysvätený v roku 1478. O štyri roky neskôr prišiel prvýkrát do mesta, ktoré sa mu stalo osudom: do Florencie. K neskorším slávnym kazateľským vystúpeniam mal ešte ďaleko. Svojím nepresvedčivým prejavom priťahoval spočiatku najviac pár desiatok ľudí. Možno najdôležitejší životný obrat sa odohral v roku 1484. Sediac v kláštornom kostole sa mu myseľ náhle naplnila prorockými predstavami. Zjavili sa mu mnohé znamenia, že na cirkev sa blíži veľká pohroma. V ten deň sa zrodil prorok Girolamo Savonarola, ktorý mal neskôr významne zasiahnuť do života Florencie a dejín katolíckej cirkvi.

savonarola.jpgZmena obsahu kázní začala priťahovať poslucháčov. Savonarola našiel svoje posolstvo pre svet a dokázal ho plamenite odovzdávať ďalej. Nehovorím k vám ja, ale Boh mojimi ústami. Savonarolova sláva rástla, že sa aj Lorenzo de Medici prihovoril u predstavených dominikánskej kongregácie, aby do Florencie natrvalo poslali brata Girolamu z Ferrary. V roku 1490 prišiel do Forencie a usadil sa v kláštore San Marco, kde sa po krátkom čase ujal vedenia. Kázať začal najprv v záhrade kláštora. Ohnivé apokalyptické kázne navštevovali čoraz väčšie davy ľudí, preto ich presunul najprv do kostola San Marco, neskôr do najväčšieho florentského kostola, do katedrály Santa Maria del Fiore. Podľa dobových záznamov mali Savonarolove kázne obrovský morálny účinok. Ženy odkladali zbytočné šperky, úžerníci vracali nečestné zárobky, ľudia sa viac modlili a postili.

Medzi Lorenzom a Savonarolom čoskoro vznikli nezhody. Lorenzo hovoril: Chlieb a slávnosti udržujú ľud v pokoji. Savonarola oponoval: Tyran odvádza pozornosť hrami a slávnosťami.

Savonarola rozbehol reformu kláštorného života. San Marco sa stalo strediskom obnovy dominikánskeho života a kresťanských ideí v životoch bežných ľudí. Nad Florenciou sa však pomaly sťahovali mraky prichádzajúce zo severu. Francúzsky kráľ Karol VIII. si nárokoval neapolský trón. S vojskom o počte tridsaťtisíc mužov prekročil Alpy a cestou na juh križoval Toskánsko. Nový vládca Florencie Piero de Medici, Lorenzov syn, odišiel v ústrety Karolovi, aby dohodol mierové podmienky. Boli natoľko potupné a ponižujúce, že po návrate do Florencie mu mestská vláda odoprela podporu a obyvatelia mesta ho kameňmi vyhnali z mesta. Rod Medici prestal vládnuť Florencii.

Mestská vláda vyslala nových poslov za Karolom VIII., aby mierové podmienky zmiernili. Medzi vyslancami bol aj Savonarola. Nastala hviezdna chvíľa prorockého kazateľa. Pri osobnom stretnutí s kráľom ho privítal ako Božieho posla trestajúceho Taliansko: Konečne si prišiel, ó kráľ. Prišiel si ako služobník Boží, ako služobník spravodlivosti. Buď vždy vítaný! Savonarola spravil na kráľa silný dojem. Sľúbil mu, že s Florenciou bude jednať mierne a nebude na ňu hľadieť ako na nepriateľa. Savonarolu vo Florencii nadšene vítali ako spasiteľa mesta.

Po úteku Piera de Medici a odchode Karla VIII. sa Fra Girolamo zapojil do reformy verejného života vo Florencii. Jeho predstava bola, aby sa z Florencie stala ľudová republika, kde by už nevládol nejaký jedinec a nikdy by už tak nedošlo k zneužitiu moci. Savonarola chcel vybudovať novú Florenciu ako Božie mesto, postavené na zásadách všeobecného mieru. Florencia sa mala stať vzorom reforiem v širšom kontexte: Pochop, Florencia, čo mi Boh vnukol: z teba vzíde reforma celého Talianska. Kázal, že je nevyhnutné vytvoriť z Florencie nebeské mesto s vládou podobnou tej v nebi. Republiku začali riadiť otčenáše. Vznikol teokratický štát s demokratickou štruktúrou.

Koncom marca 1495 bola na Apeninskom polostrove vytvorená Liga mocností, zameraná proti rozpínavému francúzskemu kráľovi Karlovi VIII. Členovia ligy - pápež, Miláno, Benátky, Španielsko a ďalší -  potrebovali získať aj Florenciu, ktorá bola spojencom Francúzska. K tomu bola iba jediná cesta: obmedziť Savonarolov vplyv. Protivníkom sa mu stal najmocnejší z najmocnejších: pápež Alexander VI., rodený Rodrigo Borgia.

V roku 1495 ho pápež napomínal niekoľkými breve, v ktorých ho obvinil z neposlušnosti a herézy a zakázal mu verejne kázať. Savonarola poslúchol a uzavrel sa do mlčania. Potrebu kázania nahrádzal horlivým písaním diel, ktoré na svoju dobu vychádzali v obrovských nákladoch a mnohých vydaniach.

Medzitým Savonarola pokračoval v reformách. Ďalším krokom, ktorý mal mesto priblížiť Nebeskému Jeruzalemu, bola pozornosť zameraná na deti, fanciulli. Organizoval ich podľa bydliska a každá štvrť si zvolila svojich predstavených. Miesto prázdneho trávenia času sa mali venovať skutkom dobročinnosti a náboženským slávnostiam. Pre fanciulli platil zákaz nosiť dlhé vlasy, zdobených odevov, hranie hazardných hier, čítať nevhodné knihy. Táto mladá vrstva sa mala stať - a aj sa stala - nástrojom kontroly súkromného života Florenťanov. Deti dohliadali, aby aj ostatní obyvatelia dodržiavali dobré mravy a Božie prikázania. Horlivé a zbožné deti mu pomáhali v boji s neresťami doby.

Alexander VI. sa nakoniec dal oblomiť a ústne privolil, že Savonarola môže opäť kázať. Pre Florenciu to bola nevídaná udalosť. Prvé vystúpenie bolo naplánované na 17. februára 1496. V noci postavili v katedrále Santa Maria del Fiore provizórny amfiteáter, lebo sa očakávali masy ľudí. A vskutku to bola ohromujúca náboženská slávnosť. Dvanásťtisíc detí prechádzalo mestom v procesii s vlajkami jednotlivých štvrtí a spievali pritom náboženské piesne a hymny z vďačnosti, že ich kazateľ sa vracia. Na Popolcovú stredu Fra Girolamo konečne prehovoril v katedrále, kde sa naň prišlo pozrieť pätnásťtisíc veriacich. Kazateľ vstúpil do obdobia vrcholu slávy.

Pápež zvolil inú taktiku, ako získať Florenciu na svoju stranu. Savonarolovi ponúkol kardinálsky klobúk. Dominikán zostal verný tvrdej línii a ponuku stroho odmietol: Keby som túžil po peniazoch alebo po hodnostiach, keby som očakával od pápeža klobúk alebo mitru, počínal by som si inak. Moje skutky nehľadajú slávu ľudskú. Červený klobúk, klobúk krvi: po tom túžim.

Začiatkom roku 1497 dostala reforma Florencie nový rozmer. Savonarola sa radikalizoval. 7. februára došlo k prvému z dvoch „pálení márností". Na veľkú hromadu v tvare pyramídy boli uprostred Piazza della Signoria navŕšené predmety, ktoré fanciulli získali z florentských domov a občanov: obscénne knihy a obrazy, lutny, parochne, líčidlá, voňavky, hracie karty, kocky, hracie stolíky i umelecká diela. Sám Botticelli a Fra Bartolomeo, autor naznámejšieho portrétu kazateľa, venovali perfektne zinscenovanému divadlu svoje diela. Pred kláštorom San Marco sa zhromaždili deti, rozčlenené podľa jednotlivých štvrtí a na námestie prišli v procesii so spevom náboženských piesní. Potom sa pyramída za hlaholu zvonov slávnostne zapálila. Tak malo byť mesto očistené od hriechu a pripravené na veľkonočné sviatky.

Savonarolov pád predznamenalo prímerie uzatvorené medzi Francúzskom a Ligou mocností. Kazateľ stratil mocného spojenca a pápež tak mohol vyvíjať väčší tlak na Florentskú republiku. Priaznivcov dominikána začalo ubúdať. Navyše z Ríma presiaklo, že Alexander VI. pripravuje exkomunikačné breve. Savonarola nehľadiac na to ďalej pokračoval v ohnivých kázňach proti neporiadnym kňazom a nerestiam v cirkvi. Odpor voči Savonarolovi rástol aj v samotnej Florencii. Florentskí mladíci chceli Fra Girolamovi znemožniť kázanie tým, že kazateľnicu namazali lojom a umiestnili na ňu smradľavú osliu kožu.

Pápež exkomunikoval Savonarolu v máji 1497. Exkomunikáciou získali navrch Savonarolovi nepriatelia. Dostal sa do postavenia človeka vylúčeného zo spoločnosti. V prípade neposlúchnutia mohla utrpieť celá Florencia uvalením interdiktu na mesto. Znamenalo by to hospodársku škodu a iné dôležité obmedzenia vo fungovaní mesta. Florentská vláda opäť podnikla kroky a prostredníctvom diplomata v Ríme sa pokúsila u pápeža dosiahnuť zmiernenie trestu. Pápež však zostal neoblomný a zrušenie exkomunikácie podmieňoval zmenou politickej orientácie Florencie a pripojenie k protifrancúzskej koalícii. Savonarola sa podriadil a v tomto období nekázal. Písal knihy a listy, ktoré sa rýchlo šírili ako náhrada za jeho stratený hlas.

V decembri 1497 sa Savonarola rozhodol exkomunikáciu ignorovať. Jeho kritický hlas opäť zaznel v katedrále. Ostro prehovoril proti zlým mravom v cirkvi a proti prelátom, ktorí nežili v súlade so svojím stavom. Vo februári 1498 došlo k druhému „páleniu márností" na Piazza della Signoria. Slávnostný charakter procesie so spevom a zvoniacimi zvonmi narušili Savonarolovi odporcovia výtržnosťami. Prvého marca 1498 mal závažnú kázeň, v ktorej kritizoval samotného pápeža. Nebolo žiadnym tajomstvom, že pápež - veď to bol Borgia - mal milenku a deti: Nazývajú ma synom zatratenia. Napíšte im toto: ten, ktorého tak nazývate, hovorí, že on nemá milencov, nemá konkubíny, ale stará sa o kázanie viery v Krista, stará sa o povýšenie cirkvi Kristovej, a vy sa staráte len o to, ako ju využiť.

9. marca 1498 adresoval rozhnevaný pápež breve mestskej vláde vo Florencii. Vyjadril nespokojnosť nad vlažným postupom vlády proti Savonarolovi a pohrozil ďalšími cirkevnými trestami, pokiaľ nepodnikne kroky k jeho umlčaniu. Mestská vláda sa zľakla a požiadala Savonarolu, aby prestal kázať. Dominikán poslúchol. Jeho miesto na kazateľnici zaujal rovnako horlivý spolubrat Domenico da Pescia. V tomto období vystúpil proti Savonarolovi zarytý odporca františkán Fracesco da Puglia. Ponúkol sa, že je ochotný spolu s ním podstúpiť skúšku ohňom, aby tak dokázal, že Savonarolova náuka je falošná. Savonarola ponuku odmietol, ale v slepej dôvere skúšku prijal brat Domenico.

Zvesť o chystanom dôkaze sa rýchlo šírila mestom a vzbudila medzi obyvateľstvom záujem a zvedavosť. Udalosť bola naplánovaná na 7. apríla 1498 medzi deviatou až štrnástou hodinou. Pred Palazzo della Signoria bol postavený dlhý chodník po oboch stranách lemovaný hranicami z dreva a triesok nasiaknutých olejom. Skúška ohňom spočívala v tom, že kto prejde cez zapálený chodník a nespáli sa, je nositeľom pravdy. Porazený musí opustiť mesto. Strany sa v určený deň skutočne na námestí zišli. Ale najmä františkáni mali veľa organizačných pripomienok. Hádky trvali až do večera, keď sa zrazu nad hlavami netrpezlivých divákov zatiahla obloha a mestom sa prehnala prudká búrka. Boží súd sa odložil na neurčito.

Nespokojnosť sa prejavila už na druhý deň, na Kvetnú nedeľu. Keď sa jeden z dominikánov blížil ku katedrále, napadli ho Savonarolovi odporcovia nadávkami a kameňmi. Rozvášneným davom sa čoskoro začalo ozývať: K Svätému Markovi! Zástup sa v hneve pohol ku kláštoru, ktorý začal násilím dobývať. Mnísi sa bránili a dúfali v pomoc. Nakoniec sa dobyvateľom podarilo prelomiť obranu a vnikli do kláštora, kde boj pokračoval muž proti mužovi. Boli ranení a mŕtvi. Aby sa zabránilo najhoršiemu, mestská vláda nariadila zatknutie Fra Girolama Savonarolu. Na miesto bitky poslala stráž a spolu s ním zatkla aj brata Domenica a Silvestra. Uvrhli ich do veže paláca Signoria.

Podľa vtedajších zvykov sa pri vyšetrovaní použilo právo útrpné. Savonarolove výpovede sa často líšili a menili, lebo priznanie, ktoré na ňom vyšetrovatelia vymohli na mučidlách, odvolal a zdôrazňoval svoju nevinu. Tak to šlo až do 22 mája. Potom zo strachu pred ďalším mučením nakoniec podpísal doznanie, že oklamal svojich stúpencov, aby získal moc vo Florencii. Rozsudok bol podľa očakávania tvrdý: odsvätenie a odovzdanie svetskej moci k potrestaniu ako heretikov a schizmatikov. Svetský súd prijal závery cirkevného súdu a odsúdil troch mužov na smrť obesením a následným spálením.

Firenze.jpg

Poprava Savonarolu na Piazza della Signoria. Obraz je pripísaný Francescovi Rossellimu

Ráno 23. mája 1498 sa odsúdenci zúčastnili omše a prijali eucharistiu. Na Piazza della Signoria bola postavená tribúna, kde zasadli predstavitelia mesta, sudcovia a pápežskí vyslanci. Všetkým trom prečítali rozsudok a potom ich odviedli do stredu námestia zaplneného zvedavcami. Dali im na krk slučku a ich telá prudkým ťahom vytiahli na šibenicu. Potom pod mŕtvymi telami zapálili oheň. Aby po Savonarolovi nezostala žiadna relikvia z mučeníckej smrti, kati spálili aj šibenicu. Popol naložili na káry a vysypali do rieky Arno neďaleko Ponte Vecchio.

Tvárou v tvár smrti si Savonarola zachoval odvahu. Keď ho prítomný biskup obradne vylučoval z cirkvi: Oddeľujem ťa od Cirkvi bojujúcej a Cirkvi víťaznej, odpovedal mu: Len od bojujúcej, zvyšok nie je v tvojej moci.

 

(Foto: autor)

Pramene:

Jan Chlíbec, Tomáš Černušák: Savonarola a Florencia. Jeho pôsobenie a estetické názory

Christopher Hibbert: Vzostup a pád rodu Medici

Giovanni Casetta: Florence

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?